23. novembra 1991 bolo v Leopoldovskej väznici zavraždených päť členov väzenskej stráže: František Sloboda, Milan Černý, Milan Galbavý, Igor Jošt a Marián Zener. Väzni Tibor Polgári, Miloš Uriga, Ondrej Harvan, Bartolomej Botoš, Václav Fedák, Dalibor Bajger a Vladimír Duda si útek vopred starostlivo naplánovali. Uskutočnili ju v sobotu 23. novembra 1991. Tak ako inokedy aj v tento sobotný večer prebiehalo vo väznici sčítanie väzňov. Po jeho skončení požiadal Tibor Polgári dozorcu Františka Slobodu, aby ho pustil za mreže. Chce vraj vhodiť do schránky list. Keď mu dozorca otvoril mrežu, Polgári ho napadol. Vzápätí sa k nemu pridal Uriga, ktorý dozorcu niekoľkokrát bodol nožom. František Sloboda na mieste zomrel. Obaja väzni potom vtrhli do kancelárie, kde počkali na svojich komplicov. Službukonajúceho referenta prinútili, aby tam zavolal aj svojho kolegu. Keď prišiel, väzni oboch zviazali, okradli a brutálne zbili. Desať minút pred siedmov prišli dvaja dozorcovia, ktorí mali vymeniť dennú službu. Aj ich vzbúrenci prepadli, zbili a zviazali. Potom im vzali uniformy a v preoblečení sa dostali až k bránam väznice. Tam zaútočili na službukonajúcu väzenskú stráž. Štyroch strážcov namieste usmrtili, ďalším dvom spôsobili ťažké zranenia. Posledného zobrali so sebou ako rukojemníka. To už boli vzbúrenci vyzbrojení samopalmi a pištoľami. Spolu s rukojemníkom sa však ešte vrátili do oddielu, aby vyslobodili posledného komplica. Tu sa im do cesty postavil jeden z väzňov. Vodca vzbury ho však zastrelil. Niekoľko minút po siedmej opustili vzbúrenci aj s rukojemníkom bránu väznice.